Keď sa barón Liebieg v roku 1893 začal preháňať so svojim autom Benz Victoria po našich cestách, nepotreboval ešte žiaden vodičský preukaz a nepotreboval sa riadiť žiadnymi dopravnými značkami. V tej dobe boli v celej rakúsko-uhorskej monarchii iba tri automobily.
Situácia sa však rýchlo začala meniť a ako vodičov, tak predpisov začalo pribúdať. Už v roku 1906 musel nový majiteľ vozidla vykonať predpísanú skúšku pred špeciálnou komisiou. Takto úspešne zložil skúšku v Mladej Boleslavi aj spolumajiteľ miestnej továrne Václav Klement a bol uznaný spôsobilým k riadeniu vozov automobilových.
Prví šťastní majitelia automobilov to vôbec nemali ľahké a verejná mienka im vôbec nebola naklonená. Dobová tlač v Čechách napríklad písala: „Obludy tyto lítají po silnicích a ulicích měst jako draci a nahánějí hrůzu lidem i dobytku….!“
Prvá autoškola bola otvorená v Mladej Boleslavi pri továrni Laurin&Klement a nasledovali ďalšie. Kurz trval 30 dní a jeho účastníci museli absolvovať praktickú výuku riadenia auta, štúdium zákonov a dopravných predpisov. Tie spočiatku neboli vôbec ťažké. Prvé pravidlo vošlo do platnosti v roku 1900 a určovalo, že rýchlosť jazdy nesmie prekročiť rýchlosť koňa v kluse. Povinnosť mať na aute poznávaciu značku existuje od roku 1910.
V roku 1931 zrejme rýchlosť koňa v kluse vodičom automobilov v obciach prestala stačiť a tak bol zavedený limit 35 km/hod. Zjednotil sa aj vzhľad prvých výstražných značiek. Boli štyri.
V nasledujúcom období sa už osnovy v autoškole začali podobať tým dnes a kurz trval obvykle osem týždňov. V učebniach pribudli technické pomôcky, modely i nákresy súčiastok automobilov. Skúška sa skladala z praktickej jazdy v premávke za účasti inšpektora a uchádzač musel počas pohovoru preukázať svoje znalosti z dopravných predpisov a údržby vozidla.
Pravidlá sa vyvíjali ešte aj dlho po vojne. Napríklad povinnosť svietiť počas zníženej viditeľnosti bola zavedená až v roku 1976 a bola tiež obmedzená rýchlosť v obci v nočných hodinách. Dovtedy nebola obmedzená.
Do druhej svetovej vojny sa u nás jazdilo vľavo. Povinnosť jazdiť vpravo zaviedli počas vojny Nemci.
Od roku 1953 prešla činnosť autoškôl do novo vytvoreného „Zväzarmu“
Samotný názov Autoškola sa začal používať v roku 1964, dovtedy bol zaužívaný názov Autoučilište. V tomto roku sa taktiež začínajú stavať budovy, špecializované iba na výcvik v autoškole.
Z dôvodu pretrvávajúceho nedostatku cvičných automobilov sa zavádzajú cvičné stolice K1 na osvojenie si základných vodičských úkonov, ako práca s volantom, rozjazd, radenie rýchlostí, či zastavovanie vozidla. Cvičné stolice boli doplnené projekciou z diapozitívov a komentárom z magnetofónu.
V tomto období napreduje aj metodika výcviku a v roku 1965 sa objavuje prvý typ komplexného automobilového trenažéra. Trenažér mal označenie ART 65 a jeho výroba prebiehala v AOZ Olomouc.
Nie je teda náhoda, že v Olomouci sa trenažéry vyrábajú dodnes. Takýmito trenažérmi – simulátormi boli postupne vybavené všetky autoškoly v Československu, čím sme patrili medzi absolútnu špičku. Iba málo európskych štátov sa zaoberalo výskumom výcviku vodičov, ako u nás.
V roku 1971 bola zavedená tzv. viacfázová príprava. Žiaci sa učili teóriu, museli absolvovať jazdy na trenažéri, na autocvičisku, ďalšie hodiny boli venované údržbe vozidla a až potom jazdám v cestnej premávke. Systém bol považovaný v Európe za špičkový. V školách bol súčasne zavedený nepovinný predmet – riadenie motorových vozidiel.
Vznikla tak viacfázová príprava, ktorá pozostávala z teoretickej prípravy v učebni s komunikátorom, výcviku na automobilovom trenažéri, výcviku na autocvičisku s rádiopovelovým zariadením, z údržby motorového vozidla a praktických jázd v cestnej premávke.
Pretože o prepracovaný a vyspelý spôsob výcviku vodičov v Československu bol veľký záujem, do zahraničia sa úspešne vyvážal nielen úspešný spôsob výcviku, ale aj automobilové trenažéry. V roku 1970 sa dokončil vývoj podstatne zdokonaleného typu AT-70 a od roku 1976 AT-75. Nasledovali typové rady AT-80, AT-90, AT-97 VRT, AT-99 VRT, AT-208 VRT až po súčasnú najmodernejšiu verziu.
Firma JKZ s.r.o. bola založená v roku 1992. Základ spoločnosti vytvorila vývojová skupina Automobilového opravárenského závodu (AOZ) v Olomouci, ktorá sa zaoberala vývojom a výrobou špeciálnej trenažérovej techniky pre armádu so zameraním na trenažéry pre vodičov. Za 20 rokov úspešnej existencie posunula možnosti automobilových trenažérov a tým aj výcviku vodičov k 3D grafike, virtuálnej realite či k projekcii pomocou progresívnych technológií, ktoré spĺňajú vysoké nároky na dôveryhodnosť a plynulosť zobrazenia.
Vďaka tomu sa stovky trenažérov na troch kontinentoch používajú nielen v autoškolách, ale aj v armáde, polícii, v oblasti prevencie v cestnej premávke, v dopravnej psychológii, pomáhajú pri výcviku handicapovaných vodičov i výcviku vodičov autobusov či nákladných vozidiel.
Dôležitou časťou portfólia spoločnosti boli nielen simulátory osobných, nákladných vozidiel a autobusov, ale aj vojenských špeciálov, cyklotrenažéry a najmä dopravné systémy.
Zdroj:
- Jozef Bosák, Automobilové trenažéry v Československu, časopis Autoškolách, Ročník X, jar 2010
- Výstava „Storočie autoškoly“, Pardubice, 2010.
