Z histórie

Keď sa barón Liebieg v roku 1893 začal preháňať so svojim autom Benz Victoria po našich cestách, nepotreboval ešte žiaden vodičský preukaz a nepotreboval sa riadiť žiadnymi dopravnými značkami. V tej dobe boli v celej rakúsko-uhorskej monarchii iba tri automobily.

Situácia sa však rýchlo začala meniť a ako vodičov, tak predpisov začalo pribúdať. Už v roku 1906 musel nový majiteľ vozidla vykonať predpísanú skúšku pred špeciálnou komisiou. Takto úspešne zložil skúšku v Mladej Boleslavi aj spolumajiteľ miestnej továrne Václav Klement a bol uznaný spôsobilým k riadeniu vozov automobilových.

Prví šťastní majitelia automobilov to vôbec nemali ľahké a verejná mienka im vôbec nebola naklonená. Dobová tlač v Čechách napríklad písala:  “Obludy tyto lítají po silnicích a ulicích měst jako draci a nahánějí hrůzu lidem i dobytku….!“

Prvá autoškola bola otvorená v Mladej Boleslavi pri továrni Laurin&Klement a nasledovali ďalšie. Kurz trval 30 dní a jeho účastníci museli absolvovať praktickú výuku riadenia auta, štúdium zákonov a dopravných predpisov. Tie spočiatku neboli vôbec ťažké. Prvé pravidlo vošlo do platnosti v roku 1900 a určovalo, že rýchlosť jazdy nesmie prekročiť rýchlosť koňa v kluse. Povinnosť mať na aute poznávaciu značku existuje od roku 1910.

V roku 1931 zrejme rýchlosť koňa v kluse vodičom automobilov v obciach prestala stačiť a tak bol zavedený limit 35 km/hod. Zjednotil sa aj vzhľad prvých výstražných značiek. Boli štyri.

V nasledujúcom období sa už osnovy v autoškole začali podobať tým dnes a kurz trval obvykle osem týždňov. V učebniach pribudli technické pomôcky, modely i nákresy súčiastok automobilov. Skúška sa skladala z praktickej jazdy v premávke za účasti inšpektora a uchádzač musel počas pohovoru preukázať svoje znalosti z dopravných predpisov a údržby vozidla.

Pravidlá sa vyvíjali ešte aj dlho po vojne. Napríklad povinnosť svietiť počas zníženej viditeľnosti bola zavedená až v roku 1976 a bola tiež obmedzená rýchlosť v obci v nočných hodinách. Dovtedy nebola obmedzená.

Do druhej svetovej vojny sa u nás jazdilo vľavo. Povinnosť jazdiť vpravo zaviedli počas vojny Nemci.

Od roku 1953 prešla činnosť autoškôl do novo vytvoreného „Zväzarmu“

Samotný názov Autoškola sa začal používať v roku 1964, dovtedy bol zaužívaný názov Autoučilište. V tomto roku sa taktiež začínajú stavať budovy, špecializované iba na výcvik v autoškole.

Z dôvodu pretrvávajúceho nedostatku cvičných automobilov sa zavádzajú cvičné stolice K1 na osvojenie si základných vodičských úkonov, ako práca s volantom, rozjazd, radenie rýchlostí, či zastavovanie vozidla. Cvičné stolice boli doplnené projekciou z diapozitívov a komentárom z magnetofónu.

V tomto období napreduje aj metodika výcviku a v roku 1965 sa objavuje prvý typ komplexného automobilového trenažéra. Trenažér mal označenie ART 65 a jeho výroba prebiehala v AOZ Olomouc.

Nie je teda náhoda, že v Olomouci sa trenažéry vyrábajú dodnes. Takýmito trenažérmi – simulátormi boli postupne vybavené všetky autoškoly v Československu, čím sme patrili medzi absolútnu špičku. Iba málo európskych štátov  sa zaoberalo výskumom výcviku vodičov, ako u nás.

V roku 1971 bola zavedená tzv. viacfázová príprava. Žiaci sa učili teóriu, museli absolvovať jazdy na trenažéri, na autocvičisku, ďalšie hodiny boli venované údržbe vozidla a až potom jazdám v cestnej premávke. Systém bol považovaný v Európe za špičkový. V školách bol súčasne zavedený nepovinný predmet – riadenie motorových vozidiel.

Vznikla tak viacfázová príprava, ktorá pozostávala z teoretickej prípravy v učebni s komunikátorom, výcviku na automobilovom trenažéri, výcviku na autocvičisku s rádiopovelovým zariadením, z údržby motorového vozidla a praktických jázd v cestnej premávke.

Pretože o prepracovaný a vyspelý spôsob výcviku vodičov v Československu bol veľký záujem, do zahraničia sa úspešne vyvážal nielen úspešný spôsob výcviku, ale aj automobilové trenažéry. V roku 1970 sa dokončil vývoj podstatne zdokonaleného typu AT-70 a od roku 1976 AT-75. Nasledovali typové rady AT-80, AT-90, AT-97 VRT, AT-99 VRT až po súčasnú najmodernejšiu verziu AT-208 VRT. Prípona VRT v názve trenažéra hovorí o využívaní zobrazovania pomocou virtuálnej reality v reálnom čase.

Zdroj:

  1. Jozef Bosák, Automobilové trenažéry v Československu, časopis Autoškolách, Ročník X, jar 2010
  2. Výstava „Storočie autoškoly“, Pardubice, 2010.